7. Demokracia (vznik a fungovanie, nevyhnutné politické inštitúcie, priaznivé podmienky demokracie, minimálne kritériá demokratického procesu).

Úvodný monológ:

Demokracia je pravdepodobne najpopulárnejšie slovo, ktoré majú vo svojom repertoári politici, politológovia ale aj ľudia na celom svete. Klasická teória demokracie sa formovala v podmienkach rozpadu delenia spoločnosti, predstavovala hľadanie foriem vyjadrenia národnej vôle a viedla k vymedzeniu vzťahov občana a štátu. Ľudská spoločnosť sa na určitom stupni vývoja rozčlenila. Vznikol štát. Z toho vyplýva, že demokracia je kategóriou politickou. Doslovne znamená „ľudovládu“, resp. vládu ľudu.

Všetky definície demokracie sa zhodujú v názore, že je to jediné zriadenie dôstojné človeka, že je to forma politickej organizácie, v ktorej sa občan stáva aktívnym subjektom a nielen pasívnym objektom vlády.

Základom demokratického procesu sú voľby. Voľby všeobecné, rovné, priame a tajné.. Sú uskutočňované v predpísaných lehotách a verejnosť musí mať možnosť výberu medzi jednotlivými kandidátmi a politickými stranami. Základnými prvkami je princíp výberu a princíp väčšiny.

Medzinárodná politika

1. Medzinárodná politika počas studenej vojny (hlavné etapy s dôrazom na záverečnú etapu a na odkaz studenej vojny pre súčasnú medzinárodnú politiku).

K veľkej škode ľudstva a hlavne severnej pologule, sa nepodarilo udržať duch spolupráce antifašistickej koalície z 2. sv. vojny. Ten začal slabnúť a už v poslednom roku vojny, aby sa nakoniec úplne vytratil v prvých mesiacoch po jej skončení a bol nahradený rozdelením sveta do dvoch nezmieriteľných blokov, v ktorých bol každý postavený na úplne iných hodnotách. Začala tzv. studená vojna. Dodnes sa vedú spory, kto nesie väčší podiel zodpovednosti za rozpútanie studenej vojny.

Jadrové zbrane a ich neustále zdokonaľovanie boli najvýznamnejšími determinantmi celej studenej vojny. Tieto zbrane tvorili základ nových strategických koncepcií obidvoch hlavných protagonistov bipolárnej konfrontácie. Zdokonaľovanie jadrových zbraní prešlo niekoľkými etapami. Významnou súčasťou každej etapy boli i udalosti, ktoré mali najčastejšie podobu viac - menej vážnych kríz, ale i lokálnych vojen. Od začiatku 60-tych rokov sa stále viacej presadzovali i rokovania o kontrole zbrojenia ako alternatíva nebezpečného trendu závodov v jadrovom vyzbrojovaní.

Harry S. Truman odmieta akékoľvek pragmatické dohody s nedemokratickým a expanzívnym štátom akým je ZSSR a presadzuje proti nemu tvrdý kurz. Po 2. sv. vojne narastá nedôveryhodnosť voči J.V.Stalinovi – pomalá demobilizácia v ZSSR, veľa divízií. USA robí opatrenia: v 1945 bez predchádzajúcich konzultácií rušia zmluvu o pôžičke a prenájme, ZSSR prichádza o možnosť získať peniaze na povojnovú obnovu.

1. Etapa - Absolútny jadrový monopol usa 1945 – 1949

USA a ich spojenci boli stále viacej znepokojení tým, že ZSSR neuskutočnil ani zďaleka tak rýchlu a rozsiahlu demobilizáciu ako jeho spojenci z doby protihitlerovskej koalície. Absolútny jadrový monopol USA spočíval vo vlastníctve jadrových bômb a ich nosičov B36 a B 37. Jadrové zbrane tak boli nosným nástrojom, prostredníctvom nich chcelo USA čeliť hrozbe konvenčného útoku na svojich európskych spojencov. Kládli dôraz na strategické bombardovanie.

Cieľom ZSSR v tejto etape bolo vniesť čo najviac neistoty do jadrového plánovania USA. Jeho stratégovia vychádzali z predpokladu, že USA by nasadili jadrové zbrane proti ekonomickým a vojenským cieľom ZSSR. Tejto hrozbe chceli čeliť veľkým množstvom protiletadlových systémov a nových radarov ďalekého dosahu, ktoré začali zavádzať do výzbroja začiatkom 1947.

6. a 9. 8. 1945 – vypustené na Hirošimu a Nagasaky

Počet jadrových zbraní v 1949: USA - 169

ZSSR - 1