43. Vymenujte vnútorné faktory vplývajúce na výdaj vody

- gutácia, transpirácia, potenciálna evaporácia

44. Čo vyjadruje transpiračná krivka a ktoré fázy výdaja vody môžeme na nej určiť

- vyjadruje priebeh transpirácie v závislosti na čase a hmotnosti rastliny. Z toho môžeme vypočítať rýchlosť stomatárnej transpirácie – udáva veľkosť prieduchovej štrbiny v závislosti od denného obdobia – počet jednotiek vody na jednotku sušiny

45. Typy vädnutia

Počiatočné vädnutie – prejavuje sa pri rastlinách v období sparných dní, kedy koreňová sústava nestačí zásobovať nadzemné časti takým množstvom vody, aké sa vytranspiruje následkom vysokej teploty vzduchu. V noci pri znížení teploty vzduchu si rastlina nahradí stratenú vodu, ráno je nasýtená vodou a javí sa čerstvou – turgescentnou.

Trvalé vädnutie – pri nedostatku prístupnej vody v pôde dochádza obvykle po počiatočnom a prechodnom vädnutí až k nenávratnému vädnutiu, ktoré sa prejavuje poškodením rastlín. Prieduchy sa otvoria, čo urýchľuje výdaj vody a hynutie rastlín vysychaním.

46. Definícia procesov:

EVAPORÁCIA – výdaj vody (vyparovanie) z povrchu pôdy, vodných tokov a jazier priamo do atmosféry

GUTÁCIA - výdaj vody v kvapalnom stave, ktorý je realizovaný hydatódami a trichómami.

47. Hnacou silou objemového toku je

- gradient vodného potenciálu

48. Za akých podmienok prebieha gutácia

- vysoký obsah vody v transportnom systéme

- vysoký obsah vody v pôde

- vysoký obsah vody v atmosfére

- teplá noc a studené ráno

49. Aký je rozdiel medzi gutačnou vodou a rosou

- gutačná voda je slabo koncentrovaný roztok anorganických solí – na rozdiel od rosy

50. Uveďte 2 najdôležitejšie funkcie prieduchových buniek

- transpirácia (výdaj vody z rastlín v podobe pary)

- difúzia (príjem CO2 potrebného pre fotosyntézu)

51. Uveďte možnosti regulácie otvárania a zatvárania prieduchov

- hydratácia – hydroaktívna reakcia (zatváranie prieduchov v poludňajších hodinách vplyvom zníženia obsahu vody v listoch), hydropasívna reakcia (zatváranie prieduchov vplyvom zvýšeného obsahu vody v listoch tlakom epidermálnych buniek)

- CO2 – zvýšená spotreba CO2 v intercelulárnom procese a prieduchových bunkách pri intenzite slnečného žiarenia

- svetlo – fotoaktívne otváranie, uskutočňuje sa v ranných hodinách prechodom rastlín z tmy do svetla

- fotosyntéza – z krycích pletív sú schopné fotosyntézy iba prieduchové bunky

52. Vymenujte ukazovatele transpirácie

- rýchlosť transpirácie – vyjadruje množstvo vody, ktoré rastlina vytranspiruje za časovú jednotku v prepočte na listovú plochu (1g sušiny)

g.(H2O).m^-2 (LA).hod.^-1 / g.(H2O).g^-1(sušiny).hod.^-1

- transpiračný koeficient – množstvo vody (kg) potrebné na vytvorenie 1 kg čerstvej hmoty alebo sušiny (g na g , kg na kg) TK: C3>C4>CAM

- produktivita transpirácie – udáva počet gramov sušiny vytvorených na liter spotrebovanej vody

- relatívna transpirácia – vyjadruje pomer medzi transpiráciou a výparom vody z voľnej vodnej hladiny za rovnakú časovú jednotku a z rovnakej plochy

- evapotranspirácia - súčet odparov z povrchu pôdy (evaporácia) a z rastlín v poraste (transpirácia), ktorá závisí od vegetačného obdobia a vývinových fáz rastlín

Na jar evaporácia > transpirácia

V lete evaporácia < transpirácia

53. Čo vyjadruje WUE (efektívnosť využitia vody)

- skutočná spotreba vody rastlinou na základe zistenia odchýliek od normálneho stavu, metódy stanovenia závlah: -založené na kritickom období, - založené na vädnutí, - založené na fyziologických ukazovateľoch

54. Uveďte typy dýchania

- udržiavacie (denné) – zabezpečuje existenciu rastlín materských

- rastové (nočné) – zásobuje energiou rast a diferenciáciu membránových systémov, tvorba biomasy

55. V ktorých procesoch sa využíva energia dýchania

- na delenie buniek od vývinu až po dospelú autotrofnú rastlinu, - na predlžovací rast, - na diferenciáciu, - na udržiavanie štruktúr, - na membránový transport, energia vylúčená vo forme tepla na udržiavanie optimálneho tepla rastliny

56. Warburgov prístroj sa používa na stanovenie rýchlosti

- dýchania (využíva sa na sledovanie zmien obsahu kyslíka v rastlinách)

57. Kyselina oxáloctová je

- počiatočná kyselina Krebsovho cyklu

58. Vysoká rýchlosť dýchania je charakteristická pre

- predlžovaciu fázu

59. Aké hodnoty má Q₁₀ pre dýchanie

- zvýšením teploty o 10 °C sa zvýši rýchlosť dýchania 2,5 krát

60. Koľko molekúl ATP sa uvoľní pri rozklade 1 mol glukózy cestou glykolýzy a Krebsovho cyklu

- 8 molekúl ATP

61. Uveďte rozdiel medzi substrátovou a oxidatívnou fosforyláciou

- pri substrátovej fosforylácii vzniká ATP pri prenose makroenergickej väzby

- pri oxidatívnej fosforylácii sa tvorí ATP pri prenose elektrónov z NADH alebo FADH2 na kyslík v dýchacom reťazci

62. Ktoré z uvedených princípov môžeme využiť na stanovenie rýchlosti respirácie

- príjem O2 – intenzita dýchania je daná spotrebou kyslíka a produkciou CO2

63. Koľko molekúl ATP sa vytvorí v Krebsovom cykle

- 38 molekúl ATP

64. V akom vzťahu je teplota a dýchanie, čo vyjadruje Q₁₀

- zvyšovaním teploty sa zvyšuje aj dýchanie, platí len pri určitom rozmedzí teplôt, hranice teplôt 0-45°C. Q₁₀ – ak sa zvýši teplota o 10°C, zvýši sa rýchlosť respirácie 2,5 krát

65. Vymenujte princípy stanovenia dýchania (R_D)

- gazometricky (zmeny obsahu CO2,O2 v prostredí)

- gravimetricky (stanovenie úbytku sušiny orgánov)

66. Metódy merania rýchlosti fotosyntézy:

- gazometrická a gravimetrická metóda

67. Ktorý typ dýchania je výhodnejší pre bunku a prečo

- Krebsov cyklus – je výhodnejší, lebo bunka získa viac energie – 36 molekúl ATP

- kvasenie – iba 2 molekuly ATP

68. Čo vyjadruje respiračný kvocient (RQ)

- vyjadruje pomer medzi vylúčením CO2 a prijatím O2. Má hodnotu 1. RQ= CO2

O2

69. Ktoré pigmenty sa nachádzajú v chloroplastoch

- chlorofyly (a,b) a karotenoidy (karotény a xantofyly)

70. Ktorý z uvedených vzorcov patrí chlorofyl a, a ktorý xantofylu

- chlorofyl a – C55H72O5N4Mg xantofyl - C40H56O2

71. Výsledkom cyklickej fotofosforylácie je

- vznik 2 molekúl ATP na redukciu CO2

72. Akou vlnovou dĺžkou je ohraničená FAR

- 380 – 720 nm

73. Z ktorých prvkov sa skladá molekula chlorofylu

- C,H,N,O,Mg

74. Uveďte podmienky pre tvorbu chlorofylu

- zelené farbivo, - primárnym zdrojom je svetelná energia, - protochlorofyl, Fe

75. Napíšte sumárny vzorec

- chlorofyl b – C55H70O6N4Mg xantofyl - C40H56O2

76. Doplňte charakteristiky medzi rastlinami s C3 a C4 typom fixácie CO2

C3 – Calvinov cyklus

A/ primárny akceptor CO2 – ribulóza-1,5-bisfosfát

B/ prvotný produkt –2 mol. 3 uhlíkatá zlúčenina, kys. fosfoglycerová

C/ bod svetelného nasýtenia – v chloroplastoch mezofylových buniek - nižší

D/ fotorespirácia – vysoká intenzita

E/ čistý výkon fotosyntézy – 1 mol fosfoglyceraldehyd

F/ zástupcovia – pšenica, jačmeň

C4 – Hatch-Slackov cyklus

A/ primárny akceptor CO2 – fosfoenolpyruvát PEP

B/ prvotný produkt – 4 uhlíkatá zlúčenina, C4 oxalacetát

C/ bod svetelného nasýtenia – v zákl. cytoplazme mezofylových buniek - vyšší

D/ fotorespirácia – čo najnižšia intenzita (malá)

E/ čistý výkon fotosyntézy –

F/ zástupcovia – kukurica, proso, cukr. trstina

77. Svetelná krivka fotosyntézy vyjadruje

- vzťah medzi príkonom žiarenia a príjmom CO2

Popíšte: podstatou fotosyntézy je premena atmosferického oxidu uhličitého na glukózu, sprevádzaná uvoľňovaním kyslíka využitím svetelnej energie a asimilačných farbív.

78. Pre fotosynteticky aktívnu radiáciu uveďte

- rozsah vlnovej dĺžky: 380 – 720

- v akých jednotkách sa udáva príkon žiarenia: nm (nanometer)

79. V čom spočíva fyziologický význam fotorespirácie

- látková premena, - vznik kys. glycerovej, - ochrana proti fotodeštrukcii

80. Aké sú priemerné hodnoty využívania FAR

- 25 – 27 %

81. Čo vyjadruje kompenzačný bod CO2 pre fotosyntézu

- intenzita svetla, pri ktorom rastlina viaže toľko CO2, koľko ho vylúči pri dýchaní

82. Čo je LAI a aké sú jeho optimálne hodnoty

- LAI znamená (veľkosť) index listovej pokryvnosti a jeho optimálne hodnoty sú: na 1 m2 pôdy sa nachádza 4 m2 listovej plochy

83. Vymenujte rozhodujúce vnútorné faktory fotosyntézy

- fyziologický stav rastliny a rozličné metabolické procesy

- množstvo a kvalita chlorofylu

- nahromadenie asimilátov, vek listov a celej rastliny, postavenie listov

84. Aká bude hodnota CGR, ak NAR je 4g.m^-2.d^-1 a LAI priemerné sa rovná 4

- CGR:NARxLAI CGR 4x4 16g.m².d

85. Pre necyklickú fotofosforyláciu je charakteristické

- tvorba redukčných ekvivalentov

86. Čo rozumiete pod elementárnou analýzou rastlín

- bunka je základná štruktúrna a funkčná jednotka rastlín. Podstatou bunkovej teórie je poznatok, že všetky organizmy sú zložené z buniek, a že bunka je elementárnou živou sústavou.

87. Vymenujte prenášače aktívneho transportu iónov

- iónová pumpa, - protónová pumpa, - transportná ATP áza

88. Čo rozumiete pod pojmami

Synergizmus – Ca podporuje K

Antagonizmus – K brzdí N

89. Fyziologicky kyslé soli a prečo je určitá soľ fyziol. kyslá

- NH4Cl, K2SO4

- preto, lebo rastlina z týchto solí využíva prednostne katióny a anióny zostávajú v pôde a okyselňujú pôdu

90. Ktoré z nasledujúcich vzťahov medzi iónmi sú

-antagonistické: K : Ca, K : Na

- synergické : N : P, NH4 : NO3, N : K

91. Uveďte hlavné charakteristiky prenášačov iónov cez membrány

- medzi prenášače iónov patria ATPázy, ktoré sa aktivujú vtedy, keď bunky stratia prevažnú časť svojich katiónov. Anionické ATPázy sú viazané predovšetkým na tonoplast, pričom využíva metabolické en.

92. Vymenujte symptóny nedostatku iónov (Ca,Mn)

- Ca – dochádza k deštrukcii membrány, strate permeability a poruchám pri prenikaní látok do bunky

- Mn – vzniká chloróza a nekrózy mladých listov, inhibuje sa rast a urychľuje sa opad listov

93. Vysvetlite pojmy

- imobilizácia – znehybnenie

- Utilizácia – zabudovanie iónov do rôznych zlúčenín a štruktúr

- Reutilizácia – transport a znovu využívanie už raz zabudovaných iónov

94. Fyziologické funkcie dusíka

V atmosfére ho je 78%, vzdušný dusík asimilujú len baktérie typu Rhizobium, využívajú ho pre syntézu svojich bielkovín. Dusík viažuce baktérie obohacujú pôdu o dusík. Vyššie rastliny prijímajú z pôdy NO3-, alebo katión NH4+.Obe formy dusíka môže rastliny použiť na tvorbu aminokyselín. Dusík sa nachádza v chlorofyle. Nedostatok sa prejavuje: listy sú bledo zelené, rýchlosť fotosyntézy aj rast rastlín sa znižujú, rastliny sa slabo vetvia, skracuje sa vegetačná doba. Pri nadbytku: rastliny sú náchylné na poliehanie , citlivé sú k chladu i suchu.