Spoločné politiky eú
Spoločné (obrana, doprava, menová politika, poľnohospodárska, čiastočne aj enviromentálna)
Sektorové (voľný obchod, atómová energia)
Komunitárne(koordinované – ich realizácia spočíva na členských štátoch, kým koordinácia a harmonizácia spadá do nadnárodnej pôsobnosti)
Konkurenčná schopnosť, ochrana spotrebiteľa, regionálna a štruktúrna, veda a výskum, fiskálna politika
Individuálne (národné – vzdelávanie, kultúra, politika zamestnanosti, sociálna politika)
Spoločná bezpečnostná a obranná politika:
Súčasť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky
Zahŕňa vojenské operácie a civilné misie EÚ
Rámec pre množstvo stálych poltiických a vojenských štruktúr a zahraničné operácie
Súčasťou zmlúv EÚ sa stala v roku 1999
Jej základ tvorí stratégia, ktorá je od roku 2003 súčasťou Európskej bezpečnostnej stratégie
Lisabonská zmluva, ktorá zabezpečuje právnu istotu po inštitucionálnej stránke a posilňuje politickú a rozpočtovú úlohu EP
Rozhodnutia v tejto oblasti prijíma ER a Rada EÚ
Dopravná politika:
Súčasť spoločnej politiky už od Rímskych zmlúv
Priniesla otvorenie dopravných trhov a vytvorenie spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže
Spočiatku bolo prioritou vytvorenie spoločného dopravného trhu a posilnenie slobody pohybu služieb
Cieľ bol dosihanutý, výnimku tvorí železničná doprava, kde bol spoločný trh vytvorený iba čiastočne
V súvislosti s neustálym zvyšovaním skleníkových plynov s rastom hustoty dopravy, vyššími sociálnymi a ekologickými nákladmi rastie význam koncepcie trvalo udržateľného mobility
Nevyhnutná je harmonizácia právnych, regulačných a správnych predpisov členských štátov vrátane rámcových technických, sociálnych a daňových podmienok
Poľnohospodárska politika:
Množstvo ustanovení a mechanizmov, ktoré riadia výrobu a spracovanie poľnohospodárskych výrobkov a obchodovanie s nimi
Ťažiskom sa v súčasnoti stáva vidiecky rozvoj
Patrí k najdôležitejším oblastiam EÚ a pohlcuje najväčšiu časť jej rozpočtu
Veľky symbolický význam – bola to 1.oblasť, kde sa právomoci preniesli na EÚ
Veľmi úzko spojená s 2 kľúčovými oblasťami – vnútorný trh a hospodárska a menová únia
ciele :
zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporou technického pokroku, racionálnym rozvojom výroby a optimálnym využívaním VF, najmä pracovnej sily
zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov zvýšením individuálnych príjmov jednotlivcov
stabilizovať trhy
zabezpečiť riadne zásobovanie a dodávky spotrebiteľom za primerané ceny
Politika voľného obchodu:
Prináša únii hospodársky rast cez ďalšie obchodné príležitosti voči rýchlo sa rozvíjajúcim trhovým hospodárstvam
Neodeliteľná zložka stratégie Európa 2020, zameranej na zvýšenie zamestnanosti a konkurencieschopnosti
Dôležitá pre vytváranie pracovných miest, 2/3 dovozu tvoria suroviny, polotovary a komponenty, ktoré potrebujú výrobcovia v EÚ
Európsky trh musí zostať otvorený pre tieto dodávky, obmedzenie ich toku alebo zvýšenie ceny dovozu by spôsobilo zvýšenie nákladov a zníženie konkurencieschopnosti európskych spoločností doma aj v zahraničí
Otvorené trhy generujú hospodársky rast a väčší počet pracovných miest – skúsenosti z krajín EÚ ukazujú, že rozšírenie otvorenosti hospodárstva o 1% má za následok nárast produktivity práce v nasledujúcom roku o 0,6%
Voľný obchod znamená rast priamych zahraničných investícií
Liberalizácia obchodu prináša inovácie, nové technológie, rast produktivity práce, kvalitnejší výskum, čo vedie k zlepšovaniu výrobkov a služieb
Keďže dovážané potraviny, spotrebiteľský tovar a komponenty výrobkov sú čoraz lacnejšie, výsledkom sú nižšie ceny a väčší výber tovarov vyrábaných v Európe
Atómová energia:
V roku 1957 bolo Rímskou zmluvou založené Európske spoločenstvo pre atómovú energiu
Cieľom zabezpečiť využívanie jadrovej energie pre mierové účely a jadrová bezpečnosť
Ekonomické záujmy štátov musia slúžiť zachovanie mieru v Európe a vo svete
Prvý medzinárodný dokument, ktorý upravuje hospodársku spoluprácu subjektov v oblasti jadrovej energie, základy širšej spolupráce a hospodárskeho rozvoja
Rozvoj výskumu
Zabezpečenie šírenia technických informácií, aby sa vytvoril spoločný trh bez hraníc
Určovanie bezpečnostných noriem na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľstva a zabezečenie ich dodržiavania
Zabezpečenie pravidelného zásobovania všetkých užívateľov EÚ rudami a jadrovým palivom
Vybudovanie zariadení pre rozvoj jadrovej energetiky v členských štátoch
Vykonávanie dozoru, aby jadrové materiály neboli zneužívané na iný účel
Politika ochrany hospodárskej súťaže:
Na základe Lisabonskej zmluvy patrí do politík s výlučnou právomocou EÚ
Uplatňovanie pravidiel, ktoré zabezpečujú, že podniky a spoločnosti navzájom poctivo súťažia
Má veľa prínosov, napr.podporuje efektívnosť podnikateľských aktivít, rozširuje možnosti výberu pre spotrebiteľov, pomáha znižovať ceny a zvyšovať kvalitu
Hlavnou prioritou bolo postupné odstraňovanie štátom vytváraných prekážok medzi členskými štátmi obchode
Dnes najmä pravidlá antitrustovej politiky, aby sa zabránilo spoločnostiam umelo rozdeľovať vnútorný trh, napr.cenovou diskrimináciou a inými nástrojmi nekalej súťaže
Európska spotrebiteľská politika:
Dôležitá súčasť správne fugujúceho vnútorného trhu
Cieľom je zabezpečiť relevantné výstupy trhových transakcií prostredníctvom zaručovania práv spotrebiteľov vo vzťahu k obchodníkom
Účinná ochrana bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov
Poskytovať dodatočnú ochranu
Štrukturálna politika:
Nástroj hospodárskej a sociálnej súdržnosti EÚ
Definovaná v roku 1988 na základe rozhodnutia spojiť regionálnu politiku s časťou sociálnej politiky a s poľnohospodárskou politikou
Koncipovaná ako komunitárna politika, jej realizácia spočíva na členských štátoch, kým koordinácia a harmonizácia spadá do nadnárodnej pôsobnosti
Hlavnými nástrojmi sú štrukturálne fondy
Ich vznik je spojený s podpísaním Rímskej zmluvy (1957), neskôr boli upravené jednotným Európskym aktom (1985) a Maastrichtskou zmluvou (1991)
Fiškálna politika EÚ:
Potreba zosúladiť hospodárske cykly EÚ sa bije so suverenitou národov
Dôležitým vyrovnávajúcim mechanizmom by mala byť jednotná fiškálna politika, tento mechanizmus však nefunguje, ako by mal
EÚ nemá vlastnú centrálnu fiškálnu politiku, spoločný rozpočet predstavuje iba 1% HDP, nestačí
Konsolidácia verejných financií protirečí požiadavkám investovať do obnovy rastu a podpory zamestnanosti
Čisté riešenie neexistuje, na európskej úrovni sa investuje veľa úsilia do hľadania spôsobu, ako ich zosúladiť
Dlhodobá stablita meny znamená nastaviť fiškálne pravidlá tak, aby sa nedali porušovať, aspoň časť výkonu fiškálnej politiky previesť priamo na európsku úroveň
Kontrola fiškálnej politiky – proti sebe stojí rozpočtová suverenita, zodpovednosť a demokratická legitimita
Príjmy štátneho rozpočtu:
dane od právnických a fyzických osôb
pokuty
správne a súdne poplatky
clá
iné príjmy z podnikania a správy majetku
splácanie pôžičiek a iné sankcie
príslušné prostriedky EÚ:
štrukturálne operácie a poľnohospodárske fondy
programy Európskej územnej spolupráce, vnútorné politiky/vnútorné opatrenia
Politika zamestnanosti:
Členské štáty si ponechali hlavné kompetencie pre vlastné politiky zamestnanosti
Európska stratégia zamestnanosti – rámec, ktorý slúži na výmenu informácií, diskusiu a koordináciu politík zamestnanosti
Od roku 1997, členské štáty sa zaviazali ustanoviť súbor spoločných cieľov a plánov pre politiku zamestnanosti
Okrem toho sa dohodli na špecifikcom ročnom postupe monitorovania
Sttartégia založená na ročnom prieskume rastu, ktorý stanovuje priority EÚ na nadchádzajúci rok
Európska stratégia zamestnanosti: (4 piliere)
schopnosť zamestnať sa
podnikanie
schopnosť prispôsobiť sa
rovnosť príležitostí
Ciele na trhu práce EÚ:
skôr zvyšovanie zamestnanosti ako znižovanie nezamestnanosti
zlepšovať fungovanie trhu práce
zlepšovať širiš podmienky zamestnávania
odbúrať bariéry tvorby pracovných miest (zdanenie)
zvýšiť investície do ľudského kapitálu