2 Porovnanie oprávneného použitia zbrane s nutnou obranou a krajnou núdzou

2.1 Nutná obrana

Laicky povedané nutnou obranou rozumieme právom garantovanú možnosť brániť sa proti protiprávnym fyzickým útokom (vrátane útokov na majetok) tým spôsobom, že obranca môže útočníkovi v nutnej obrane spôsobiť ujmu na zdraví, pričom obranca za také konanie nebude trestne zodpovedný. Obranca v rámci nutnej obrany môže zakročiť na ochranu vlastnej osoby a majetku, ako aj na ochranu hociktorej inej osoby alebo jej majetku (môže ísť aj o úplne neznámu osobu).

Kedy možno použiť nutnú obranu

Nutnú obranu možno použiť len na odvrátenie priamo hroziaceho alebo trvajúceho útoku vyplýva to z § 25 Trestného zákona Obranca teda nemusí čakať, až keď útočník dá „prvú ranu“ (napr. vystrelí), ale proti útočníkovi môže zakročiť už keď sa zdá, že útočník chce zaútočiť. Nestačí teda, ak potencionálny útočník prejaví úmysel, že niekedy zaútočí (napr. v hneve povie, že niekoho zabije, avšak nepodnikne k tomu žiadne ďalšie kroky).

Nutnú obranu však nemožno použiť proti útoku už skončenému (napr. muž znásilní ženu a odchádza z miesta činu). V takýchto prípadoch však ktokoľvek môže páchateľa zadržať (za účelom zabránenia úteku alebo zabezpečenia dôkazov) a bežným prehliadnutím sa presvedčiť, či páchateľ nemá pri sebe zbraň alebo inú vec, ktorou by mohol ohroziť život alebo zdravie vlastné alebo cudzie (po takomto zadržaní však treba páchateľa ihneď odovzdať polícii, napr. privolať telefonicky políciu). [1]

Nutná obrana nesmie byť zjavne neprimeraná útoku

V rámci nutnej obrany možno proti útočníkovi (hoci neozbrojenému) použiť akékoľvek prostriedky potrebné na prekonanie jeho útoku (napr. aj strelné zbrane). Intenzita obrany a teda primeranosť obrany intenzite útoku nie je závislá od použitého prostriedku, ale od toho, ako ho obranca použije. Proti útočníkovi obranca môže použiť intenzívnejšie prostriedky, než ktoré používa útočník (napr. proti nožu strelnú zbraň). Použitie týchto prostriedkov však podľa § 25 odsek 2 nesmie byť zjavne neprimerané útoku útočníka, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu. Teda napríklad o neprimeranú obranu by išlo vtedy, ak by obranca, ktorý ovláda niektoré bojové umenie, použil proti neozbrojenému, fyzicky slabšiemu útočníkovi napr. strelnú zbraň alebo nôž, prípadne, ak by dolámal nohy, ak by obranca mohol útok útočníka bez ohrozenia svojho života a zdravia odvrátiť inak. Použitie nutnej obrany má byť zamerané na vyradenie útočníka z ďalšieho útoku (z jeho pokračovania) - napr. ak obranca zloží útočníka na zem (s tým, že útočník je schopný sa ešte postaviť), môže ho ešte viac vyradiť (čo ak má nôž alebo strelnú zbraň). Obranca nie je povinný vykryť len pár útokov útočníka a len čo mu to okolnosti umožnia utiecť.

Nutnou obranou nesmie byť sledované usmrtenie útočníka, ibaže ide o vážne a nebezpečné útoky (pokus o vraždu, ťažkú ujmu na zdraví alebo znásilnenie v prípade brániacej sa ženy). Avšak ani v týchto prípadoch nemožno útočníka usmrtiť, keď je už útočník vyradený z ďalšieho útoku, alebo jeho útok bol odvrátený tak, že útočník nie je schopný ďalšieho nebezpečného útoku (napr. útočník skončil so zlomenou nohou, pokiaľ ďalej neusiluje o pokračovanie útoku). Taktiež nemožno v týchto prípadoch útočníka v rámci nutnej obrany usmrtiť, ak jeho útok možno odvrátiť iným spôsobom (nemyslí sa tým však útek), ktorý nie je pre obrancu nebezpečný. [10]

Smrť možno beztrestne spôsobiť v nutnej obrane len vtedy, ak nemožno útočníka, bez ohrozenia života a zdravia obrancu alebo iných osôb, zneškodniť inak (napr. postreliť, spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví).

Zjavne neprimeraná nutná obrana a nutná obrana proti domnelému útoku

V prípade zjavne neprimeranej nutnej obrany nebude obranca zodpovedný za trestný čin (napr. ublíženie na zdraví), ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia. V opačných prípadoch excesu z nutnej obrany bude obranca trestne zodpovedný za následok spôsobený v dôsledku excesu; táto skutočnosť však môže predstavovať poľahčujúcu okolnosť (t.j. okolnosť, ktorá sa zohľadňuje pri ukladaní druhu a výšky trestu). O prekročenie medzí nutnej obrany pôjde aj vtedy, ak sa obranca najskôr bráni spôsobom primeraným povahe a nebezpečnosti útoku, ale po skončení útoku útočníka (t.j. po jeho prekonaní alebo upustení) sám prejde do útoku s úmyslom vysporiadať sa s útočníkom, od ktorého už nebezpečie nehrozí.

Z odseku 4 § 25 vyplýva, že obranca taktiež bude trestne zodpovedný, ak koná v nutnej obrane proti domnelému útoku, teda ak sa mylne domnieva, že útok hrozí; ak však tento omyl spočíval v nedbanlivosti obrancu (t.j. obranca nevedel, že nejde o útok, avšak vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery to vedieť mal a mohol, alebo vedel, že nemusí ísť o útok, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že o útok ide), môže byť tento obranca zodpovedný za nedbanlivostný trestný čin (ublíženie na zdraví z nedbanlivosti).