Prekladova a pVôVodna . Proza a drama

Dana literatura bola uroblena predovšetkym pre litergicke potreby a naboženské vzdelanie. Jej autorami boli Konštantin, Metod a Kliment. Ciril preložil knihu obradných predpisov podľa kristianského obradu. Druha kniha ktoru proložil „Bruciár“ – časoslov, kňažska modliteľna kniha a „Sudný zakonník“ pre ostatne ľudi. Spolu s Metodom boli preložene „Mísdaľ“, „Altár“, „Skutky apostolske“, Oktoich“ a 4 Evangelie. Preklady sa zachováli len na skoršich odpísoch. Niektoré obrády a modlidbe sú v sinajskom Euchologiu a „Misal“ je v „Kijevských listkach“. Metod preložil „Nákod na ukladanie pokánia nomokanom“ a Stáry Zokon. Napisal kanon na počet svätého Dmitra Solunského a „Napomänutie k Madárom“. Kliment napísal pochvalu Cirilu a pochvaľne slovo bratiam „Život Cirila a Metoda“.

Najvišši vývoj stredovekej literaturi sa začal po smrte bratov. Slovenska literatura tohto obdobia sa vývynula v nových podmienkoch Uhorského štatu. Zostalsa z tohto obdobia iba zlamok. Vädšina sa zničila v nepokojných časoch .

Latinska stredoveka literatura 1000-1300. ZAčIatky cirkevnej literatury V čEščIne a slovakizovanej čEšTine. Rozkver renesaNčNeaj a humanistickej literatury. Drama

V období medzi 1000-1300 poezia sa orientovala na Europu. Boli napísane „Teba Boha chvalime“, „Jakapona da todi“, „Cur mundulus militat subvana gloria“, „Dies irea dies illa“. Latinská prozá zostavila nam legendi : „Maureus“ o svätem Benedikte a Sicoralovi a 3 uhorské legendy o svätom Štefanovi. Prvá legenda hiviri o udaloste života mnichov a svätých v Nitra a Trenčine. Ostatne sú o podvihoch kraľa a christianazacie a vojnu z pohanskýmy kniežatami. Na teoriu literaturi a spisivateľsky prax vplivala učebnica Isidara Savistitského „Summa Notaria“, ktora mala pomocť osvijiť rečenske umenie.

Dráma vznikla na základe spievanok va Vianoca a Veľku noc postupne sa s toho urobala podobne do divadeľných hry.v domácom jazyku sa realizovali hry a spievalo sa po latinsky. Literatura mala svetský charakter, oslavovala feodálov a pestovala rozmánice scený v domácom jazyku. Do nás sa zochranila anonimna chronika „Činy ukrov“ a „Simona z Kézi“.

Poeziu reprezentujú noboženské tvorí najmä . hymny, zálmy, plače. Do svetských žanrov daváme veršiki a sentencie (koniec dela je už tu...). Pátri do poezie aj modlibby, legendy a pisania. Tieti tvorí dvihali rôzne spoločenské problemý. Jugendi písali zábavnu prizu. Prameňom všetkého bola Biblia. Popuľarnou bola legenda Jakuba de Voragine „Zlata legenda“

Začinajú sa christianizovať kalendare, denniky a chronike. Svetska literatura našla rozvoj v traktatoch, väčšinou písali sa alegiricke dela ako „Jakub z Cessoles“ a „Zmotna kniha o dejaňoch šachov“ pre nerodzene a nenarudzene ľudi o hre v šachi.Priverženci Jana Husa písali stale o reforme cirkevného života, ich kniha „ Lukaš z nového miesta“. Jan Laurimi vabrincov bol zračic pracoval v Morave a Nitre, buntovol zato bol presledovaný a napísal niekoľko posledných trektatov kritizoval bohate duchovenstvo a obraňoval husove učenie. Matej zo Zicolena ktorý precoval ns Pražskej univerzite napísal knihu „Ružová, alebo kvetinová záhrada svätej teologie“.

Drama sa robila na základe vianocných a veľkonocných spievanok, ktore sa spievali po nemecký, alebo po latinský. Vedomosti o tom sa zostáli v mestských knihach, najprv v Bardejovskej kde boli ukazane aj herecy.

Proza ako aj predtym bola viero- a nravoučna. Sklali ju legendy, kázke a krsné. Najviac popularnou bola „Mnochovska spoviedná formula“ . po nej šla legenda o „Svätom Jurae“. Ine zapísy svätých literarných žanrov zobrane v epickej skládbe „ Alexandrus“ a zlamok ľudovej piesne „Huska krásna, heska milá“.

Poezia bola stale chudobna na žanrz, najviac bolo cirkevných hymnou, modlidb, pieseň. Prvá z ných „O Marie, matko Boža“, legenda „O nanebežate“ a hymna „Vitaj milý spasiteľu“. Svetska literatura mala dosť veľa komackých poem a spievanok ktore slavili koniec prece „Amen, zabil babu kameň“.