Členenie nákladov
Hospodársky výsledok podniku a produktivita podniku
Príloha (texty):
Otázka č. 13:
Aby ľudia mohli byt zdraví, musia robiť činnosti, ktoré ku zdraviu vedú. Tieto činnosti sa musia stať trvalými. Súbor trvalých činností, ktoré človek vykonáva v záujme zabezpečenia zdravia, môžeme nazvať zdravý životný štýl alebo aj zdravý spôsob života. Zdravý životný štýl (zdravý spôsob života) sú naučené cieľavedomé systematické činnosti, ktoré človek vykonáva pre svoje zdravie.
K takýmto činnostiam patria hlavne zdravá a vyvážená strava, dostatok telesného pohybu, telesné cvičenia, dobrá kondícia, odolnosť voči stresu, dobrá nálada, pozitívny prístup k životu, kvalitný spánok, správne dýchanie, otužovanie, atď.
K takýmto činnostiam nepatria hlavne fajčenie, pitie nadmerného množstva alkoholu, užívanie drog, nezdravá strava, nedostatok pohybu, nezvládanie stresových situácií, negatívne myslenie, zlá nálada, atď.
Zjednodušene môžeme povedať, že treba vyhľadávať všetko, čo zdraviu prospieva a vyhýbať sa všetkému, čo zdraviu škodí. A hlavne robiť to každý deň a systematicky.
Absencia zdravého životného štýlu skracuje život, znižuje jeho kvalitu a zhoršuje celkový zdravotný stav. Systematická realizácia zdravého životného štýlu predlžuje život, zvyšuje jeho kvalitu a zlepšuje celkový zdravotný stav. Trvalejšie duševné a telesné zdravie sa dá získať i udržiavať len realizáciou zdravého životného štýlu.
Sebariadenie je proces cieľavedomého usmerňovania vlastného správania, proces pozostávajúci z aktivít a činností, prostredníctvom ktorých si manažér stanovuje pracovné a osobné ciele, plánuje a organizuje ich plnenie a hodnotí ich dosahovanie. Kvalita procesu riadenia seba závisí od spôsobilostí manažéra. Súčasťou tohto procesu je uvedomenie si a akceptovanie seba, svojho vlastného „ja“. Podľa toho, čo chce manažér ďalej dosiahnuť, by sa mal ďalej vzdelávať a rozvíjať. Len schopní jednotlivci nájdu sebauplatnenie, ktoré zahŕňa sebaplánovanie, sebaorganizovanie a sebakontrolovanie.
Selfmanažment podľa Cola ( 1993 ) znamená osobný rozvoj a postupy zamerané na oblasť :
- kognitívno – rozumovú ( komplex poznania, myslenia a iných psychických procesov na zvyšovanie úrovne osobnej dráhy , odbornej kvalifikácie a osobnostného rozvoja ),
- hodnotovo – emotívnu ( vôľové regulovanie postojov, záujmov, sebavýchova ),
- individuálno – sociálnu ( osobná orientácia na sebareguláciu vo vzťahu k spoločnosti, k okoliu a k iným ),
- organizačno – kontrolnú ( pracovný čas, obsahové a termínové sebaposudzovanie a sebahodnotenie ).
Ucenie sa od Japoncov – systematický prístup = systém je množina prvkov, ktoré sú navzájom pospájaný medzi sebou väzbami - princípy KAUZEMU t.j. ako byť úspešný, ako dosiahnuť vo firme poriadok a úspech 1) systém a poriadok : podnikateľ by sa mal zamyslieť nie len and tým koho zamestnáva ale aj and rozmiestnením veci na pracovisku / vo firme – ideálne je ak rozmiestnenie vecí kopíruje denný pracovný kolobeh zamestnancov = veci ktoré používame často mať blízko 2) predchádzanie problémom : t.j. riešiť problémy hneď ako nastanú, neriešením problémov vznikajú konflikty a neriešením konfliktov vzniká stres 3) nechať rozmýšľať aj zamestnancov : nechať priestor na vyjadrenie aj zamestnancom, ako ich lepšie motivovať, resp. čo zlepšiť vo firme 4) vyhradiť čas na rozmýšľanie : t.j. spolupracovať, dokázať sa zastúpiť, rozmýšľať pri práci, dokázať samostatne riešiť úlohy 5) tímová spolupráca : dokázať pracovať v tíme 1. Schopnosť sústrediť sa v stresových situáciách 2. Rýchle a cieľavedomé rozhodnutia pri zvýšenej psychickej záťaži 3. Schopnosť podnikateľa mať prehľad súčasne o viacerých problémoch 4. Vie sa vžiť do úlohy potenciálnych zákazníkov, pozná ich požiadavky a potreby 5. Schopnosť reagovať na zmeny 6. Schopnosť tvoriť a meniť svoje zvyky 7. Schopnosť komunikovať a jednať s ľuďmi 8. Vedieť ľudí správne motivovať 9. Ľahko nadväzovať kontakty s novými ľuďmi 10. Schopnosť presadiť sa 11. Schopnosť investovať 12. Fyzická kondícia podnikateľa 13. Rodinné zázemie a jeho podpora 14. Schopnosť prípravy podnikateľského zámeru 15. Schopnosť presvedčovať 16. Ochota riskovať 17. Jazykový prejav 18. Organizačný talent 19. Schopnosť riešiť problémy 20. Intuícia 21. Schopnosť improvizovať
Hodnotenie zamestnancov v malej firme
Ide o jednoduchšie hodnotenie, malej firme by sa mal klásť dôraz na okamžité ocenenie dobre alebo zle vykonanej práce je tu hneď spätná väzba teda vidí ako to plní ..ak vznikne problém výhodou je že sa môže hneď riešiť ale aj napriek tomu by si mal podnikateľ raz za dva roky nájsť čas a porozprávať sa so zamestnancami o pozitívnych aj negatívnych stránkach ich pracovného výkonu aby zamestnanec bol ochotný zlepšiť svoj budúci výkon treba ho pochváliť pokiaľ je to možné a negatívne stránky ich výkonu použiť ako zdroj poučenia do budúcnosti. Pri hodnotení zamestnancov by podnikateľ mal nechať rozprávať viac zamestnancov on by ma viac počúvať
Príklad : Jaromír si založil firmu 2001 a predtým pracoval 15 rokov pre druhú firmu 2005 20 pracovníkov ak presiahol 20 zamestnancov začal organizovať hodnotiace rozhovory kde preberal správanie a výkony z predošlého roka (seba hodnotenie podľa zadaných bodov )čo sa zamestnancom nepáčilo považovali to za ...vyčítali mu že hodnotí od zeleného stola
Na konci roku 2005 našiel knihu ako sa vyhnúť konfliktnému riadeniu ....
Alebo pri nejakej výročnej príležitosti pozvať zamestnanca na kávu a porozprávať sa o výkonoch rôznych zmenách ...
Vždy našiel v práci niečo za čo mohol zamestnancov pochváliť (metóda bozku a facky)
Mimoriadne odmeňovanie , tých čo si to zaslúžili