2 Prístupy nazerania na zp:

1. štátocentrický - základ vestfálsky systém

2. zmiešaný aktér – štát, NGO, MO a iný aktéri

- hoci sa dotýka veľkej skupiny ľudí, je záležitosťou rozhodovania jednotlivcov/malej skupiny s minimálnou dem. kontrolou

- podlieha aj vplyvu verejnej mienky/lobistických skupín

Typológia:

1. aktívna

2. pasívna

Techniky presadzovania/formy realizácie zp:

- metóda intervencie – eliminovanie konkurenčného záujmu štátu/režimu

- metóda rozdeľuj a panuj – rozdeliť nepriateľov a zabrániť spojeniu poten. protivníkov

- metóda vzájomnej kompenzácie – kompromis (A-B o rozdelení moci C), Mníchov, delenie Poľska

- metóda zbrojenia – zvýšenie silového potenciálu a tým svojho postavenia

- metóda aliancie – štát zvyšuje svoju moc pri zaisťovaní svojej bezpečnosti tak, že sa zmluvne spojí s moc iného štátu/suveréna

Aliancia = spojenectvo štátov konkrétne voči určitej hrozbe/nepriateľovi

Typy zahr. správania sa štátov:

- nadväzovanie dp stykov

- realizuje svoju moc hrozbou

- reálne používa skutočnú silu – vojna

- vytvára aliancie

- realizuje zahraničnú/rozvojovú pomoc

- realizuje sa v MO

- uzatvára mn dohody

Metodický list – návod ako pristúpiť k analýze prístupu k danému štátu

- pri stanovovaní zp prístupu k daného štátu sa analyzuje:

1. vnútorné/domáce prostredie

- geopolitické a geografické podmienky

- surovinové a energetické zdroje ako možné motívy zahrpol správania sa

- demografia – etnicita, počet tieź ako možné motívy správania sa

- ekon. a vojenský potenciál

- verejná mienka

- nátlakové skupina a lobbing /vnútroštátny alebo nadnárodný)

2. vonkajšie/mn prostredie

- štruktúra a zákonitosti mn prostredia

- stav vzťahu medzi štátmi, MO

- pôsobnosť štátu v MO a jeho postavenie v nich (či má vplyv na rozhodovanie)

- inkluzívne/exkluzívne org. – sú určené kritéria pre vstup alebo zoberú všetkých

- vzťahy daného štátu na úrovni bilaterálnej a multilaterálnej (čo uprednostňujú)

- spolupráca a participácia štátu v mn systéme na úrovni reg., kontin., globálnej

3. organizácia a inštitucionalizácia zp

- dokumenty o orientácii a prioritách zp štátu (krátkodobé – programové vyhlásenia vlád / dlhodobé – ústavy)

- aké nástroje zp štát uprednostňuje - špec. alebo klasické (vojna, obchod, diplomacia atď.)

- osobnostné/ideosynkratické predpoklady politikov (byrokratické vedenie, charizmatické, vizionár, filozof, pragmatik)

Kurzy zp

1. politika sebaurčenia

2. politika sebarozširovania

3. sebazachovania

4. sebazapretie

29.2.2012 – 4.Prednáška Zahraničná politika usa

Bude/nebude vojna s Iránom

- Obama (osobne nechce vojnu, ale nemá vplyv na zp)...on odsúdil vojnu z Iraku, ale Rasmusen bol tvrdo za...Clintonovej ľudia sú militantní a intervencionistickí

- hovorí, že vojna nebude, ale v Perzskom zálive dochádza ku koncentrácií amer. vojska – už 2 lietadlové lode a bližšie sa stav, keď už je lacnejšie začať vojnu, ako sťahovať vojakov...Bahrajn)

- P prevaha –

Výhody: - Irán príde o jadrové zariadenia, ukľudní sa región, vyriešia sa spory Irán-Arabi

Negatíva - najväčšie riziko pre Západ (Irán by mohol zničiť záp. základne na Blízkom Východe)

- mohli by zničiť lietadlové lode ako plávajúce základne

- uzavretie Hormutského prielivu (tlak na ekonomiku, kt. je už aj tak v kríze)...pomohli by ste Venezuele a Rusku

a pohnevali si Čínu a Európu (ale na druhej strane môžete zastaviť rozvoj Číny a Európy)

- vysoká cena ropy sa hodí amer. monopolom (127d/barel, ťažia to za 10d)

- dejiny sú plné chybných rozhodnutí...strata strategického myslenia západných politikov

- v posledných rokov sa posúvajú priority amer. zp – najdôležitejší región Pacifik (rebalancing)

- aj Irán budú rozhodovať vzhľadom na vývoj v Pacifiku

- Izrael len ako druhoradá záležitosť (a celý Blízky Východ)

- štruktúra sps po SV sa postupne narúša a spochybňuje – končí sa ekonomická hegemónia (dlh federácie 100% HDP, Čína 1,5bn d rezervy) ...nové mocnosti obchodujú v národných menách (napr. Čína, RUS, JAP)

- G20 – Čína by mala pomôcť euru (na druhej strane je stále kritizovaná)

- ako klesá ekon. sila západu, tak sa udržuje vojen. prevaha (42% svet. výdajov na zbrojenie pripadá na USA)

- reštrukturalizácia život. stredných vrstiev – obrovské riziko – na nich je postavená lib. demokracia (nástup Hitlera)...to sa najlepšie urobí za vojny, alebo vojna všetko ospravedlní

- nezáleží na režimu, techniky zp sú rovnaké pre všetkých

- najpravdepodobnejšie obdobie pre vojny je striedanie hegemóna

Historické korene

- zp začína izolacionizmom...USA vznikli na základe prvej dekolonizačnej revolúcie (vzbúrili sa nositelia kolonizácie, odtrhli sa od materskej krajiny ale zanechali si kol. myslenie) – otcovia sa rozhodli, že sa nebudú venovať zp ale vnútornej politike

- zároveň to boli protestantskí fundamentalisti

- v prvej fáze je zo izolácia od Európy, kt. bola silnejšia ako USA...zároveň tvrdá kolonizácia záp. územia (indiánske územia na západ, Havaj, Aljaška, Filipíny, južné územia od MEX, Karibik)

1823 – Monreova doktrína (dostal ponuku na spojenectvo s VB)...izolacionizmus dostal celoamerický charakter

- v dobe vyhlásenia, nemali USA dosť prostriedkov na jej presadenie (na prvý pohľad nesolventná politika, no nakoniec sa

im to podarilo prostr. brit. loďstva – aj keď sa s VB nespojili, naďalej VB udržiavala iné eur. krajiny mimo J.Ameriku)

- biblia amer. realizmu – Politics among the nations

- 1802 – amer. lode bombardovali Tripolis – sídlo pirátov, kt. ohrozovali obchod (1x v zahraničí použili silu)

- v USA sa komercializuje strach (vždy majú nejakého nepriateľa)