Vývoj priorít zp usa

1. izolacionizmus

2. dominancia nad Amerikou

3. dostávajú sa k Pacifiku – vzniká americká geopolitika – vytvorenie rovnováhy v oblasti Pacifiku

- vstupujú do veľkej politiky sprostredkovaním mieru medzi RUS a JAP v r.1905 (systém viac nie je europocentrický)

4. aktivizmus (ekon. prevaha aj nad VB, a zároveň boli najnemilitantnejší štát)

- USA zasahujú do svv v momente, keď sa NEM dostáva pri Atlantický oceán

- spolupodieľajú sa na vytvorení eur. rovnováhy (1999 – už jej ju diktujú)

5. kontrola oblasti Blízkeho Východu

- od momentu vstupu ZSSR do Afganistanu

21.3.2012 – 7.Prednáška Zahraničná politika Ruskej federácie

- súč. literatúre o RUS je prítomný pocit rusofóbie, rovnako GP obraz RUS je negatívny

- energetická bezpečnosť (energetika P zneužitá)

- pocit ukrivdenia

- sociálna priepasť – zaostalá krajina

- tento syndróm sa zatiaľ nepodarilo prekonať

- zároveň ešte stále na P scéne prevládajú ľudia 21.8.1968, kt. majú odpor a negatívne skúsenosti s RUS

- najčastejšie prevláda v Európe názor, že RUS je iné ako Európa

- najväčšia krajina (obava, kto by viedol EU, ak by RUS vstúpilo)

- RUS by sa malo stať okolo 2025 najväčšou ekon. Európy

- množstvo geniálnych ľudí, čo dá základ RUS ako inovačnému ohnisku (samo schopné vybudovať bombu, vyslať človeka do vesmíru, množstvo skvelých športovcov alebo aj vojvodcov atď.)

- RUS sa ako štát formuje 2x (pred a po príchodom Mongolov)...ďalším významným činiteľom je pravoslávie (orientácia na Byzanciu)

- euroázijstvo (rozpad Rusi začal skôr ako prišli Mongoli, im sa podarilo zjednotiť stepné územia a dať mu podobu štátu, čo sa Slovanov nepodarilo)...RUS zachránilo podstatu Mongolskej ríše (2. najväčšej v histórii ľudstva)

- aj dnes je to základ GP myslenia RUS (koncept Putina – vytvoriť Euroázijskú úniu)

- RUS a Stredná Ázia patria k sebe

- pripojením kazaňského chanátu sa RUS mení na ríšu...Peter I. vytvára ríši prirodzené hranice

- Arménsko ako prvá krajina, kt. prebrala kresťanstvo

- RUS preberajú byzan. orlicu aj cisársky titul (3.Rím)

- pozri GP Ruska

- Vladimír Putin sa snaží o väčšie prepojenie s Ďalekým Východom (spolupráca s Čínou dôležitejšia ako s EU)

- Čína je len vzdialený problém, EU berú ako väčšie ohrozenie

7.3.2012 – 5.Prednáška Morálka V medzinárodných vzťahoch

Pôvod a povaha morálky

Morálka = súbor hodnôt, cieľov a nášho praktického konania, kt. hodnotíme na škále dobro-zlo (Krejčí)

= transcendentálna hodnota, kt. nosíme v sebe ako kategorický imperatív (Kant)

- kategorický imperatív - naše skutky sú riadené vnút. zákonom svedomia

= súbor pragmatických, flexibilných hodnôt, kt. človek prevádza podľa toho v akých okolnostiach žije a koná (Julia Cristeva)

- každý človek má v sebe kompas a radar:

- kompas – pevné hodnoty v človeku, vybudované výchovou/vzdelaním, kt. mu hovorí ako by sa mal správať v rôznych

situáciách

- radar – človek nemá pevné hodnoty, ale robí tak, ako sa mu to v danej situácii hodí (flexibilné hodnoty)

- dôležitý je hist. kontext, v kt. morálka vznikla...lebo podľa neho sa vyvíjali rôzne druhy morálky

1. hedonistická – pôvod v Grécku u epikurejcov (blaženosť ako zmysel života) – ži a konaj tak, aby som nemal výčitky svedomia a mal som pokoj na duši/svedomí

2. xenofóbna – dobré je to čo poznám (národ, rada, domovina, rodina) a zlé to, čo nepoznám a je potrebné by som sa obával

- nemáme dôvod sa báť, ľudia sú rovnaké korene a práva (Všeobecná deklarácia ĽP)

- ohrozuje naše prac. možnosti, deti, kultúru, život

- na SR xenofóbia voči Rómom

= systém, kt. môže mať rôzne vyústenia, podľa toho v akej spol. tento systém vznikol

a) má axiomatické hodnoty – nespochybniteľné (vychádzajú z overiteľných faktov)

- najcennejšia hodnota je ľudský život

- ľudská dôstojnosť a úcta voči človeku

- vysoká hodnota dieťaťa

b) všeobecné hodnoty – súbory ľudských práv s morálnym kontextom, majú hist. platnosť a nie vždy sa ich z hľadiska morálky podarí uplatňovať napr. zákaz mučenia

c) flexibilné hodnoty – menia sa postoje ľudí aj spol. k a) aj k b)

- prečo sa menia? – najmä pre politiku a zmenu režimu napr. nevera, interrupcia, práca dieťaťa

Politika, morálka, právo

- majú spol. pôvod ako nadstavba v ľudskom vedomí, kt. vzniká na určitej ekon. základni (Marx)

- líšia sa: - právo má inštitucionalizovaný systém (existencia legislatívy, kde sa presne určuje čo sa smie a čo nie)

- na takomto princípe funguje aj mn právo – existuje súbor inštitúcií, dokumentov a celý systém mn zmlúv

a dohôd, kt. upravuje vzťahy medzi štátmi

- aj vnútrošt. aj mn právo vychádza z morálky

- napr. Zmluva o Antarktíde (antarktický turizmus - je morálne zakázať ľuďom zaujímajúcim sa o tento kontinent

chodiť sa sem? – alebo stačí upraviť zmluvu?...z akej morálky vychádzať pri stanovovaní tejto pr. úpravy?)

- politika rovnako vychádza z morálky, pretože P javy vznikli na to, aby zlepšili spol. (taká bola idea)

- je nemorálnosť súčasťou politiky alebo nie?

- morálka má dichotómnu podobu (dvojakú)...v žiadnej spol. nemôže platiť 1 morálne pravidlo pre všetkých

- najviac sa to prejavuje práve v zp štátov

Morálne paradoxy zahraničnej politiky:

1. štát uplatňuje iný typ morálky vo vnútornej politike a iný v zahraničnej

2. humanitárne intervencie...povinnosťou mn spol. je pomôcť, ak sa vo svete vyskytnú humanitárne krízy

a) ozbrojená - zásah so št. kde sa schyľuje k občian. vojne, genocíde atď. (musí to schváliť BR OSN)

b) neozbrojená - lieky, budovanie infraštruktúry, šatstvo atď. najmä prostredníctvom mimovládnych organizácií

- vzniká otázka prečo tam zasiahli a tam nie?...kto určí kde treba zasiahnuť? = teória dvojakého metra

- Cooper hovorí, že chyba je v tom, že my ľudia sa snažíme vždy prijať iné 1 morálny princíp...potrene je prijať, že morálka je flexibilná...štát tak začne riešiť veci z ohľadom na pragmatický úmysel a mn spol. bude vedieť, prečo tak daný štát koná

- posledných 20 rokov sa z morálky stáva argument pre politikov, kt. používajú v tých najkrajnejších krízových situáciách, lebo vždy zaberie

3. morálna rétorika (morálne zásady hlásim len navonok, obkecávanie) môže spôsobiť, že aj vnút. i zp je nekonzistentná...dochádza k zmenám správania sa štátov podľa toho, aká je vláda...rovnako to platí aj pri veľkých celkoch ako EU alebo v globálnom meradle

- rovnako sporná je v tomto kontexte aj rozvojová pomoc

- rozvojová pomoc = z hľadiska ekon. pomoc silnejšieho štátu slabšiemu s víziou budúcich benefitov (trhy, odbytisko atď.),

z hľadiska morálky pomoc ľuďom v núdzi, z hľadiska práva je ošetrená, z hľadiska politiky slúži ako páka na získavanie vplyvu

- je dlhodobá

- štáty, kt. na to majú sa ocitajú v situácii, kedy majú väčší vplyv a prestíž

- Čína vyžaduje rozvojovú pomoc bez podmienok/politickej poslušnosti

Prečo zlyháva morálna rétorika aj v štátoch s dlhou tradíciou?

- všetci politici hovoria o tom, že chcú človeku dobre...fungujú na základe teórie zrkadlového obrazu (ja som ten dobrý, ale všetko čo je mimo mňa je zlé, všetci ostatní politici sú zlí a ja zdôrazňujem iba to zlé na tých druhých)

- ľudia im neveria, lebo majú skúsenosti s tým, že to tak nefunguje (všetci sú zlí/dobrí)

= morálka je transkultúrny fenomén (pôsobí v každej spoločnosti), má však rôzne prejavy, súvisí s históriou, tradíciou, kultúrou, náboženstvom

- môže byť dichotómna, ale môže mať aj univerzálne axiomatické pravidlá

- Morgenthau povedal, že morálka sa môže uberať cestou:

a) scientizmu – vedecky nájsť a určiť jeden nástroj, kt. ovplyvňuje morálku (napr. marxizmus – morálku ovplyvňuje ekon.

systém...čo môže byť čoraz viac typické aj do budúcnosti)

b) prijať dvojaký model – jedna morálka je pre politikov, druhá pre nás (buď to prijmeme alebo budeme stále v kontakte)

c) perfekcionizmus – na vine sú zákony...treba zdokonaliť leg. systém

d) totalitarizmus – čo povie 1 strana povie, že je morálne, o tom sa diskutovať nebude a všetci to príjmu

- ani jeden nie realizovateľný sám o sebe