Vzťah bezpečnostných a spravodajských služieb

- bezpeč. rozmer je širší (služba verejnosti, polícia, bezp. štruktúry)

- 700/800 mil. na SIS z rozpočtu SR

- pri nadmernom utajovaní dochádza aj ku škodám:

1. zabraňuje vládnym činiteľom zdieľať info (bez koordinácie)

2. môže udržiavať verejnosť v neinformovanosti o počínaní vlády a môže to viesť k nesprávnym rozhodnutiam

3. finančne náročný

4. vzbudzuje zvedavosť

- generálne riaditeľstvo pre interne politiky E parlamentu dalo mandát Ženevskému Stredisku pre dem. kontrolu ozbrojených síl a Inštitútu EU mandát na vypracovanie štúdie o parlamentnom dohľade nad spravodajskými službami relevantných št. EU

- prečo? – cieľom je stanovenie požiadaviek i limitov ako nakladať s info

- mal by sa vytvoriť vlastný orgán. a kt. by posilnil dohľad nad EUROPOL, EUROJUST, Frontex, Sitten (na nadnár. úrovni)

- cieľom je, aby sa pristupovalo k info komplexnejšie

- zvýšenie účinnosti pri kyberobrane štátu...potrebné sú informačné systémy

- volá sa po prepojení verejného a súkromné sektoru pre zabezpečenie kyberbezpeč.

Informácie zo seminárov

Stredoeurópska iniciatíva – založená 1990/91 za účelom spolupráce pri prechode do západoeur. štruktúr

V4 – predsedníctvo sa mení v júni na 1 rok (dnes ČR)

- vznikla 1991 ako V3

- pomoc pre integráciu Balkánu a rozvoj Východného partnerstva

Východné partnerstvo – projekt EU na zbližovanie

- UKR, BIEL, ARM, GRUZ, AZER, MOL

Preventívna vojna = agresor sa snaží využiť výhodnú situáciu, výhodu kto. teraz má, ale kt. by pri čakaní mohol nad súperom stratiť (nelegálna)

Pre-emprívna vojna = existuje evidentný dôkaz ohrozenia, preto štát zasiahne aby sa vyhol tomuto nebezpečenstvu (legálna)

Špionáž

- 2 najstaršia ľudská profesia, používa sa aj vyraz rozviedka

- zber info a ich vyhodnocovanie (informácia je predpokladom pre rozhodovací proces v oblasti polit, vojenskej...), svoje miesto tu majú strateg. info. - sú nevyhnutné pre plánovanie ZP

- info pre dp a pre vojsko/armádu.

- zbierajú sa aj za vojny aj v období mieru

- info je predpoklad vyhodnocovania aktivít

- spravodaj. služby/operácie štátu - jedna z činností štátu, kt. narušujú princíp suverenity. Je to činnosť utajená.

- porušenie zákonných či iných právnych noriem

- nenásilné porušenie suverenity štátu, nastroj ZP

- práca spravodaj. služieb je nasmerovaná do 3 oblastí:

1. zber a vyhodnocovanie info (tajné info, majiteľ info ich utajuje, preto sú predmetom urč. záujmu – bezpečnostný, vojenský a ekonomický)

2. tajne operácie

3. kontrašpionáz

História:

- dd r. 3000pln., spätá s termínom vyzvedačstvo

- čin. mysliteť majster SUN-C -> otec vojenskej stratégie, napísal najstaršiu príručku : „Umenie vojny“- zaob. sa otázkami špionáže a jej úlohou v mieri a vo vojne. Objasňuje využívanie vyzvedačov a zdôrazňuje potrebu získavania čo najväčšieho množstva správ o nepriateľovi. Šetrí vo vojne materiálne ale aj ľudské zdroje.

- s jeho menom je spätá stále platná charakteristika 5 druhov zvedov:

1. miestny zved – obyv. štátu v kt. sa bojuje

2. vnútorný zved - z radou dôstojníkov a úradníkov nepriateľského štátu

3. obrátený zved- nepriateľský zved získaný do vlastných služieb

4. stratený zved - vlastný zved dostávajúci schválne nepravdivé info, aby sa o tom nedozvedel nepriateľ

5. prežívajúci zved

Machiavelli - otec politológie, kt. zdôrazňuje použ. prostriedkov, kt. upevňujú moc...zdôraz. aktivity, kt. sa v súč. terminológii charakterizujú ako dezinformacie

CHARAKTERISTIKA SS:

- získavanie a spracovanie aktuálnych a dôležitých správ a ich odovzdávanie v rôznych podobách prijímateľom. Možno spravodajstvo chápať v 3 zákl. významoch:

1. Informácia - spravodajstvo spojené s info predstavuje aktuálne neustále obnovovaný stav (údaje, poznatky...)

2. Činnosť - spracovanie a odovzdávanie správ v urč. podmienkach a so stanoveným cieľom

3. Organizácia – činnosť, kt. má zaistiť účinné zabezpečenie aktivít a ich efektívne usporiadanie

= spravodajstvo ako také nie je náhodná činnosť, ale veľmi cieľavedomá usporiadaná oblasť spoloč. života. Objavuje sa v rôznych oblastiach spoloč. života.

My pod tým rozumieme: Spracovanie podkladov pre rozhodovanie a riešenie problémov => poznáme parlamentné spravodajstvo, štatistické spravodajstvo

Základy existencie a funkcie SS :

- spätá so vzájomným systematickým získavaním a pracovaním z cudzích zdrojov

- má svoju špec. metodiku a hovoríme o operatívnej činnosti: 2 zákl. skupiny:

1. Činnosť spolupracovníkov SS - zisk info v teréne

2. Používanie tech. prostriedkov - zisk info o protivníkovi odpočúvaním a pod.

Operácia má 3 atribúty:

1. získavanie utajených info / alebo tie kt. nie sú bežne dostupné s cieľom využiť ich v širšom rámci plnenia úloh SS

2. používanie osobitých prostriedkov (aktívna činnosť ľudí, tech. prostriedky) na získavanie týchto info

3. uplatňovanie špecifických postupov a ich utajovanie (konšpirácia)

v SS sa info chápe v 2 zákl. významoch:

1. v užšom význame ako operatívna info získaná operatívnym spôsobom (technika alebo ľud. zdroj)

2. v širšom význame ako spravodajská info, kej základom je operatívna info (tá získaná info) ale už upravená/ doplnená a overená

SS môžu mať rôzne kritéria a charakteristiky: KRITÉRIA – nasmerované do 2 oblastí:

1. Zameranie pôsobenia SS z hľadiska plnenie úloh na zaistenie bezpečnosti štátu- sa rozlišuje či ide o službu či ide do vnútra štátu alebo navonok neho (či ide o špionáž alebo kontrašpionáž). Rozlišujú sa 2 zákl. skupiny orientácie SS:

1. Bezpečnostné služby - určité problémy, za bezpečnostné sily sa považuje aj polícia a rôzne jej zložky. Poslaním je ochrana pre výzvednými službami možných protivníkov a získavaní ďalších info, ke sa dotýkajú vnútornej bezpečnosti štátu. Vyvíjajú aktivity v 2 zákl. smeroch:

1. Ako kontrašpionáž - činnosť chrániaca štát pred pôsobením cudzích vyzved. služieb na jeho území

2. Ako tajná polícia - činnosť sledujúca aktivity ohrozujúce polit. režim zvnútra (snahy zmeniť alebo destabilizovať situáciu v štáte nelegálnym spôsobom vnútornými silami)

- problém s ochranou infom, uskutočňovanie bezpečnostných ...?, zabezpečenie informačnej, ...., šifrovanie, technická bezpečnosť

2. Výzvedné služby - nespravodajského charakteru. Akú zákonnosť majú je otázkou, záleží to aj od tradícií a charakteru mentality a zvykov. Označuje spravodajské služby, ke hl. cieľom je získať info zo zahraničia využitím vedením štátu 2 zákl. smermi:

1. Orientácia na poznanie a hodnotenie hrozieb pôsobiacich na štát z vonku (zo strany ich štátov) vrátane získavania info a ochrana pre nimi

2. Uskutočňovanie akcií na podporu cieľov a úloh zahraničnej a bezpečnostnej politiky (presadzovania NZ) nemá špionážny charakter, cieľom je ovplyvňovať urč. politické/spoločenské procesy

• väčšia časť činnosti výzvedných služieb sa realizuje mimo územia štátu, mimo rámec právneho vymedzenia, ke im vymedzuje matersky štát

• ich aktivity sú zamerané proti cudzím vonkajším nepriateľským subjektom

• priestor pôsobenia je oveľa širší ako priestor vytýčený pre bezpečnostné služby (aj obsahovou stránkou ich činností, prináša to ekonom/organizačné problémy...)

Celkové konštatovanie medzi A a B

• A medzi jednotliv. štátmi existujú rozdiely - malé štáty ich buď nemajú alebo sú zamerané na región alebo na nijakú sféru, väčší dôraz kladú na bezpečnostné služby

• Spolu spolupracujú A a B

• Spojená s tým, v akom rezorte a v akej šírke plnia SS svoje úlohy

• Špionáž sa dá postihnúť vnútroprávneho práva, z porušenia noriem alebo zákonov

• Spravodajské služby pôsobia v mv vzťahoch ako nástroj sily a ich aktivity sú kryté a verejnosť sa o nich dozvedá čiastočne a z urč. oneskorením

• Ide o faktor, ky nadobúda mocensko-politicky rozmer a je tam súvis zo záujmami a cieľmi štátu a spôsobmi ich presadzovania

- obe zložky pracujú s utajovanými info, VS ich získava ťažšie (pracujú mimo územia štátu, preto aj ich kontrola zo strany vys. št. je špecifickejšia)

- BS môžu za určitých okolností spôsobovať výrazné problémy pre domáci št., môžu byť predmetom nátlaku zo strany určitých skupín ako P strany, podnikateľské subjekty (zneužitie info v ich prospech)

- štát venuje viac pozornosti BS

Boj proti extrémizmu a vzťah k ním

- ich analýza vychádza z členenia podľa viacerých kritérií, avšak podľa podmienok sa často vyvíjajú a nedajú sa presne zasadiť do určitej pevnej kategórie (hodnotenia je čiastočne tendenčné – P situácia v krajine i schopnosť SS)

- verejnosť je na SS citlivá, je to mocenská sila (je ťažko posúdiť, či extrémizmus je skutočne hrozbou, alebo je to len vytvorená hrozba aby sme vplývali na spol. – účelové určenie)

- SS sa členia podľa oblasti zamerania činnosti:

1. vojenské – orientované na získavanie info o hrozbách vojenského charakteru alebo o takých, kt. môžu výrazne negatívne ovplyvniť tj. oslabiť/podlomiť obranu št./pôsobenie ozbrojených síl (VSS)

- zameranie má spravidla vojen.-strategickú orientáciu (vojenskú odbornú)

- činnosť je parciálna (navonok V výzvedné služby i dovnútra – V bezpeč. služby)

- dotýka sa P a E aspektov bezp. št.

- existujú lebo ľudstvo stále bojuje, a bojovať bude (môže dostať kompetencie aj v nevojen. oblasti)

2. nevojenské (nepresne civilné) - všetky SS, kt. nepôsobia v rámci vojska min. obrany

- často spájané s políciou (min. vnútra)

- za určitých okolností niekde pracujú aj s mzv

- nevojenské sú v súč. (okrem výnimiek) samostatných orgánmi štátu (v kontakte s ostatnými orgánmi)

- VSS sú viac SS ako zložkou armádou, ich pôsobenie často presahuje armádu

- SS, kt. berie info vojen. charakteru (vyvinulo sa z vojen. činnosti) sa aj v nevojenských SS využívajú prvky vojenstva

- okrem VSS existujú niekde aj iné SS, kt. majú špecializované zameranie (napr. odpočúvanie)

2 špec. kritéria, kt. majú viac formálny ako obsahový charakter a súvisia s vonkajšou podobou SS a ich pôsobenia

- podľa sily: 1. silné – môžu legálne vykonávať ako aj inú ako informačnú činnosť

2. slabé – kompetencie len získavanie a spracovanie info

- trend vedie k rastu slabých SS

- sila zabezpečuje aj relatívne veľký vplyv v štáte...slabá SS môže získať veľký vplyv v štáte, keď získa významné info a je schopná ich predať

- podľa veľkosti:

- výrazne podmienené aj veľkosťou štátu (aj sily SS – priama úmera)

- stavy sú utajované (rozpočet by nemal byť )

- či rátame iba pracovníkov alebo aj spolupracovníkov

- veľké SS môžu pripraviť viac a užšie špecializovaných expertov

- dôležitá je aj organizačná štruktúra (najmä zložky, z kt. pozostáva)

- menšie štáty nemajú výzvedné služby, ale BS vždy

- spravodajská obec – komunita, kt. označuje súbor SS štátu a existenciu prvkov spojenia medzi nimi

- mn SS komunita – zahŕňa SS, kt. pôsobia v oblasti mn bezpeč. a majú rôzne stupne spolupráce a kontaktov medzi sebou