Verejný priestor a politická komunikácia:

model verejného priestoru - H. Arendtová (1958) + liberálny model verejnej sféry - J. Habermas (1962)

Občania kontrolujú štruktúry a procesy demokracie

(podľa Arendtovej mali napr. v gréckej polis možnosť stretnúť sa a diskutovať vo verejnom priestore)

mechanizmy politickej komunikácie: pravidlá demokracie a dialektika medzi stranami, čo je možné

len v kontexte rešpektu základných slobôd (verejná mienka je

informovaná, kritická, kompetentná = zodpovedná participácia

občanov)

súčasná éra masmediálnych demokracií - otázka existencie ozajstného kritického a informovaného

občianstva

mediatizovaný verejný priestor - nesprávne, falošné informácie, manipulácia reálnych faktov, vyb-

rané informácie (nepodstatné a bulvárne, napr. z čiernej kroniky)

modely politickej komunikácie:

PUBLICISTICKO-DIALOGICKÝ MODEL (Mazzoleni) MEDIÁLNY MODEL (Mazzoleni)

comunicazione politica mediatizzata - sprostredkovaná politická komunikácia

sistema dei media - systém médií

sistema politico - politický systém

cittadini - občania

toky politickej komunikácie:

1. politický systém → systém médií 4. systém médií → politický systém

2. politický systém → občan-volič 5. systém médií → občan-volič

3. občan-volič → politický systém 6. občan-volič → systém médií

A. politický systém → systém médií:

1. reglementácia (verejné politiky, ktoré regulujú činnosť médií v politickej aréne)

2. média a news management (politický systém ovplyvňuje (na vlastný prospech) činnosť médií)

3. zdroj informácií (politický systém + systém médií spolupracujú + majú záujem udržiavať

nekonfliktné vzťahy)

B. politický systém → občan-volič (tok top down):

1. verejná + inštitucionálna komunikácia, 2. osobný kontakt (napr. kampane), 3. propaganda + reklama

C. občan-volič → politický systém (tok bottom-up):

1. hlasovanie 3. priama interakcia (napr. medzi kandidátmi a voličmi)

2. verejné diskusie (agora) 4. prieskumy verejnej mienky

D. systém médií → politický systém:

1. informácie 2. dohľad - kritika 3. partizánske médiá 4. mediatizácia politiky

E. systém médií → občan-volič:

1. informácie (správy) 2. partizánska informácia (jednostranná) 3. reklama

F. občan-volič → systém médií:

1. feedback - medializovaná kvázi interakcia (občan môže zapnúť a vypnúť televízor, zmeniť kanály,

ne/kúpiť noviny, aktívna participácia občanov ako diváci televízneho programu s

politickou tematikou, listy čitateľov v novinách, atď.)

oblasti vedeckého záujmu politickej komunikácie:

1. rétorika 5. vzťahy medzi vládou a orgánmi informácie

2. analýza propagandy 6. funkcionalistická analýza systémov (Almond)

3. analýza volebného správania 7. zmeny v oblasti technológie

4. analýza zmien postojov a správania politických aktérov

typy politickej komunikácie:

1. volebná komunikácia

2. politická komunikácia a informácie (napr. analýza politických udalostí ako ceremónie, tragédie,

politická satira, prieskumy verenej mienky, a pod.)

3. politická rétorika (použitie špeciálnych stratégií prejavu a jazyka)

4. politické informácie, postoje a správania (analýza mechanizmov recepcie a vypracovania

politických informácií; popularita štúdií v tejto oblasti

v priebehu 80-tych rokov)

modely politických strán a ich charakteristiky:

vlastnosti	Elitná strana	Masová strana	Univerzálna strana (catch-all)	Kartelová strana
časové vymedzenie	19. stor.	1880-1960	1945-	1970-
stupeň socio-politického začlenenia	obmedzenie volebného práva	rozširovanie volebného práva, všeobecné volebné právo	všeobecné volebné právo	všeobecné volebné právo
hlavné ciele politiky	distribúcia privilégií	reforma spoločnosti (a naopak)	zlepšenie sociálnej situácie	politika ako povolanie
povaha straníckej práce a vedenie kampane	irelevantné	intenzívne zapojenie členstva strany	zapojenie členstva strany	finančne náročná kampaň
hlavný zdroj prostriedkov strany	osobné kontakty	členské poplatky a príspevky	príspevky zo širokého spektra zdrojov	štátne príspevky
kanály straníckej komunikácie	interpersonálne vzťahy	strana má vlastné kanály komunikácie	strana súťaži o prístup k nestraníckym kom. kanálom	komunikačné kanály regulované zo strany štátu

mediatizácia ² politiky:

- vzájomnosť medzi politikou a médiami

- mediatizácia politiky ako graduálny proces

- fenomén „videokracie“ ako príklad extrémnej vzájomnosti politiky s médiami

komunikácia politických aktérov:

prezident - personalizácia moci, osobnosť kandidátov, centrálnosť osobnosti prezidenta, jeho životný

štýl, pokus kandidátov manipulovať média a získať ich (prípad U.S.A. a tzv. media

management)

vláda - media management a information management, spin doctors (typická stratégia anglosasov)

parlament - inštitucionálna a neformálna komunikácia

politické strany - personalizácia politiky, mediálne politické strany, personálne strany

záujmové anátlakové skupiny - činnosti lobbying, ne/legálne činnosti (napr. antiglobalistické hnutie,

teroristické organizácie, atď.)

spin doctor:

- člen tímu politického lídra, ktorý má úlohu „masírovať správu“, teda ukázať stále to najlepšie v

každej situácii a ponúkať upravenú verziu faktov, informácií alebo nejakého neadekvátneho

rozhodnutia vlády

- úlohou je prezentovať najlepšiu tvár politického kandidáta, robí sa tak skrz:

1.obsah (komunikát) - prezentovať idey a programy prostredníctvom krátkych, jasných, pozitívnych

a optimistických prejavov, nikdy nerozprávať rýchlo

2. postoj - gestá a používanie tela, vedieť čo ne/robiť, neverbálna komunikácia

3. hovorca - treba ich mať dosť (podporovatelia, funkcionári, intelektuáli)