- •Vnútorný prediktor zssr Potrebujeme inú školu
- •Analytický zborník otázok týkajúcich sa pedagogiky
- •7. Učebnica „Úvod do spoločenskej náuky“ ako prejav profanácie zo strany pedagógov svojho dlhu voči žiakom a spoločnosti 66
- •8. Závery z kapitol 6 a 7 120
- •9. Najdôležitejšia životná zručnosť — umenie dialektiky poznania a tvorenia 126
- •1. Naša epocha a vzdelanostné problémy ľudí
- •2. Osvojenie si psychologických praktík naladenia pracovnej nálady, alebo doučovanie učiteľov odborných predmetov?
- •3. Základný nedostatok sformovaného systému vzdelávania
- •4. Učí škola čítať?
- •5. Rodina, škola, spoločnosť
- •6. Historická veda a ľudsko-spoločenská náuka: súvislosti
- •V našich školách sú V súčasnosti len dve ozajstné vedy — matematika a geografia, pretože informácie vzťahujúce sa k tejto sfére poznatkov skutočne predstavujú objektívnu informáciu.
- •6.2. Spory o učebnici histórie
- •6.3. Akou musí byť «objektívna» učebnica histórie?
- •6.3.1. Hľadanie kritérií objektívnosti
- •6.3.2. «Skrášľovanie» minulosti, «očierňovanie» a «objektívnosť» na osnove hodnoverných faktov
- •6.3.3. Kategórie, ležiace V základoch objektívnej historickej vedy3
- •6.3.4. Hlavná vlastnosť historického procesu
- •6.3.5. Predhistória a začiatok dejín dnešnej globálnej civilizácie
- •6.4. Historická veda a ľudsko-spoločenská náuka
- •7. Učebnica „Úvod do spoločenskej náuky“ ako prejav profanácie1 zo strany pedagógov svojho dlhu voči žiakom a spoločnosti
- •7.1. „Spoločenská náuka“ a prírodné vedy
- •7.2. Úvod do humanizmu: do falošného aj do pravého
- •7.3. Čo robí s človekom vyučovanie V ruskej škole?
- •7.4. Kto z ľudí je skutočným Človekom V Živote?
- •7.5 Čo človek potrebuje?
- •8. Závery z kapitol 6 a 7
- •9. Najdôležitejšia životná zručnosť — umenie dialektiky poznania a tvorenia
- •Prílohy
- •1. Úryvky z direktív Rady národnej bezpečnosti usa: 20/1 z 18.Augusta 1948 “Naše ciele vo vzťahu k Rusku” a nsc-68 z 30.Septembra 1950
- •2. Predchádzajúca globálna civilizácia a jej dedičstvo
- •Vysvetlivka.
6. Historická veda a ľudsko-spoločenská náuka: súvislosti
6.1. Úvod do témy
Takmer každý si môže spomenúť na situáciu, keď on sám, — ešte ako tínedžer, — sedel na hodine v škole, a učiteľ hovoril nejakú hlúposť, ktorá nemala hlavu ani pätu. A hlúposť ostane hlúposťou bez ohľadu na to, či ju učiteľ hovorí „s nadšením“ a nezištne, alebo to robí zámerne — cynicky a s meravou „tvárou“, no v každom prípade navzdory česti a svedomiu, pretože svojej profesie a školy sa drží len ako celkom všedného zdroja príjmu a zaistenia akéhosi «sociálneho statusu». A v duši tínedžera sa rodí protest, z duše sa mu začína protiviť tento učebný kurz. A dokonca, aj keď dokáže učiteľovi prerozprávať všetko «ako treba», aby za to dostal «výbornú», aj tak sa veľmi často ocitá v konflikte s učiteľom, ktorý nedokáže zniesť mať v triede žiaka, ktorý vníma jeho neúprimnosť, a tým skôr nehodnovernosť jeho znalostí. A jeden zo spôsobov ako ochrániť seba aj spolužiakov od agresie zlého učiteľa, je nezlomiť sa psychicky a zachovať si svoj potenciál osobnostného rozvoja — dokázať na jeho hodinách v triede klásť také otázky, na ktoré nie sú v učebnici odpovede.
Hoci aktivovanie takéhoto druhu sebaochrany môže vyvolať vlnu zádrapiek zo strany zlého učiteľa (ktorý sa stále nestal Človekom) a následkom môže byť aj zníženie prospechu, no ak sa tento strategický postoj bude realizovať cielene a nezlomne, tak zlý učiteľ bude nútený sa buď spamätať a začať pracovať na tom, aby sa stal dobrým učiteľom a Človekom, alebo bude musieť chodiť na hodiny ako na mučenie, neustále deprimovaný, s predpokladmi, že upadne do hystérie pri ľubovoľnej príležitosti, často i bezdôvodne. Avšak po prvej takejto hystérii sa ako učiteľ na tejto škole na niekoľko rokov odpíše.
V našich školách sú V súčasnosti len dve ozajstné vedy — matematika a geografia, pretože informácie vzťahujúce sa k tejto sfére poznatkov skutočne predstavujú objektívnu informáciu.
Všetky ostatné vedy (s výnimkou «remesiel», ku ktorým možno zaradiť informatiku a výučbu jazykov, a tiež profesionálnu prípravu v odborných technických učilištiach, priemyslovkách a «kolidžoch») predstavujú subjektívne interpretácie pozorovaných faktov, textov, ústnych podaní a artefaktov1.
Týka sa to jak prírodovedných, tak aj humanitných disciplín. No najviac zo všetkého sa to týka histórie a občianskej výchovy2, v akejkoľvek forme by len boli, pretože tieto dve náuky v každej jednej spoločnosti obsluhujú potreby vlády, vykonávajúcej politiku, ktorá sama osebe pramení z historicko-sociologického vzdelávania uplynulých rokov.
Politika je vec mnohoraká, no tak či onak sa týka celej spoločnosti, všetkých stránok jej života; a okrem toho politika je vecou zďaleka nie vždy a vo všetkom spravodlivou a čestnou (čo potvrdzujú dejiny). Preto jedna z úloh, s ktorou sa žiak ako osobnosť stretáva (sám si to ešte poriadne neuvedomujúc), spočíva v tom: ochrániť svoje vnímanie a chápanie sveta od lži v slovách i „medzi slovami“, ktoré prenikajú pod vplyvom nečestnej politiky do školských kurzov histórie, literatúry a občianskej výchovy. Preto, v dôsledku tejto situácie:
Aj školáci, aj dobrí (svedomití a čestní) učitelia musia toto vedieť robiť, pomáhajúc si navzájom; čiže musia vedieť ochraňovať vnímanie a chápanie sveta jak svoje vlastné, tak aj cudzie od prieniku lží v slovách aj „medzi slovami“, ktoré pod vplyvom nečestnej politiky prenikajú do školských kurzov histórie, literatúry1 a občianskej výchovy.
A za tým účelom treba vedieť klásť otázky, na ktoré zvyčajné (a tým skôr odporúčané) učebnice nevedia odpovedať, a vedieť na ne nájsť životu adekvátne odpovede. Presne toto je treba robiť, aby sme sa nestali biorobotmi sami a pomohli nestať sa biorobotmi aj ostatným.
Nasledovné kapitoly 6 a 7 tohto zborníka, predkladané do pozornosti čitateľovi, ukazujú, ako sa to robí na príklade jednej z učebníc „Histórie Vlasti“ a učebnice „Občianskej výchovy“, používaných v Rusku v poslednom desaťročí ako základných v systéme povinného vzdelávania.
19. februára 2004